Zuzka Medveďová, jedna z prvých akademických maliarok v komunite vojvodinských Slovákov a Sloveniek, sa výtvarného umenia nikdy nevzdala, aj keď si uvedomovala jeho postavenie a marginalizáciu v spoločnosti, v živote väčšiny ľudí… Pozorovala a na svojich obrazoch zaznamenávala úpadok vidieckeho, roľníckeho, poľnohospodárskeho sveta. Hľadala v sebe vnútornú silu, ktorej mala naozaj veľa. Potvrdzuje to okrem iného aj jej odchod na štúdium do Prahy, ktoré absolvovala v roku 1929. Na akademickú bránu zaklopala v kroji, nevzdávajúc sa tradície, avšak neutekajúc ani pred novým, moderným – priestorom, časom, poriadkom. Napriek tomu po celý život zostala verná realistickému výtvarnému prejavu a presvedčeniu.

V tejto epizóde podcastu boli použité informácie a úryvky z monografie Zuzka Medveďová ‒ Výtvarné dielo autora Jána Kišgeciho a Vladimíra Valentíka. Hlas Zuzke Medveďovej vypožičala Viera Dorčová-Babiaková, preklad: Edita Povolná-Kmeťková, producentka podcastu: Alexandra Bučková, autorka, novinárka a narátorka: Vladimíra Dorčová- Valtnerová.